Nehaňte ľud môj

Nehaňte ľud môj, že je ľud mladý,klebetárski posmievači!V mladom sa veku ide do vlády,starému sila nestačí;keď predkov nemal — a či jich nemal,ktorí prežili čas zlatý? —co bys' sa mu ty zato posmieval?Na potomkov on bohatý.

Nehaňte ľud môj, že nemá dejovslávy svojej minulej sklad!On ešte peknou kvitne nádejou,budúcnost má jeho poklad:počuješ bájne hlasy povestí?Hovoria tie, keď čas čuší,zázračný z nich on svet má vyviesti,budúci svet v nich on tuší.

Nehaňte ľud môj, slepí súdcovia,že ľud môj je len ľud sprostý!Často su múdri hlúpi ľudkoviadľa súdu svetskej múdrosti:počuješ? spieva slovenské pole,spievanky zrodia Homérov;len ľúbost útlu spievajú hole,no, budú aj bohatierov. —

Nehaňte ľud môj, ústa nečisté,že odhodok on je hlúpy!Múdrosťou jeho vykúpeni stea ešte vas raz vykúpi!Či nepočuješ slova rozumné,čo den po dni opakuje?Večné v nich pravdy, hlboké, umné;ten ľud vedu si hotuje.

Nehaňte ľud môj, že je len mladý,že nevládne celým svetom!Kde telo ducha k zemi nevalí,tam duch lieta ľahším letom.Na hellenskýže ľud si zpomnite —duch si svet vlastný utvorí;či v žalude hôr zárod vidíte?Nie! — no viďte dubísk hory!

Nehaňte ľud môj, že je chudobný,že kraj biedny, smetisko má!To je blud! má svet sebe podobný,má hory, ruky, zlato má! —A keď by nemal? — ale má hlavy,má obchodu silný zárod. —Alebo či sú čriedy a bravya koňarne komus' národ?

Nehaňte ľud môj, že je ľud tichý,že rád trpí, že je slabý! —Pravda, surovej on nemá pýchy,nie je v zápasoch pochabý.Vy to neviete, že duch národovpráve takú povahu má:keď má vystúpit s činnou slobodou,nejprv ticho myslí, dumá.

Nehaňte ľud môj, že úcty nemá,ze ľud môj je potupený! —Slavnejšie ešte svet tupí plemä,nuž, kdo je tam zhanobený? —Ach, zlé su časy! na všetke stranysvet žertvuje bohom zlatým. —Ale nechaj mi národ bez hany;národ patrí k vecam svätým!